V medzinárodnom prieskume, ktorý vykonalo Centrum pre medzinárodnú správu a inovácie (CIGI) - think tank so sídlom v Kanade, bola väčšina respondentov proti myšlienke darknet. Vzorku prieskumu tvorilo 24 000 používateľov internetu, ktorí patrili do 24 krajín vrátane Austrálie, Brazílie, Kanady, Číny, Egypta, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Hongkongu, Indie, Indonézie, Talianska, Japonska, Kene, Mexika, Nigéria, Pakistan, Poľsko, Južná Afrika, Južná Kórea, Švédsko, Tunisko, Turecko a Spojené štáty atď.
Temná sieť čelí nepriateľskej opozícii v krajinách ako India, Indonézia a Mexiko. Takmer 80% respondentov z týchto troch krajín zastáva názor, že temná sieť by sa mala odstrániť. Viac ako 72% amerických a austrálskych respondentov zdieľalo podobné názory v súvislosti s temnou sieťou.
Pokiaľ ide o dohľad, viac ako 20% respondentov (presnejšie 26%) sa vyjadrilo, že nedôverujú dôvere v takzvané postupy tretích strán alebo federálny dohľad. Dozorné agentúry tretích strán by nemali mať možnosť monitorovať komunikáciu jednotlivca používateľa alebo iné činnosti súvisiace s internetom, tvrdili respondenti.
Naopak, priemer 8, 47% respondentov zastáva názor, že dozorné agentúry by mali mať právo monitorovať online aktivity používateľov internetu. Respondenti, ktorí uprednostňovali federálny dohľad, patrili Tunisku (27%) a Pakistanu (21%).
Väčšina jednotlivcov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, interpretovala darknet ako zdroj podpory vulgarity.
Je zaujímavé poznamenať, že väčšina používateľov internetu, ktorí sa zúčastnili prieskumu, vôbec netušila, o čom je bezpečnosť šifrovania a ochrana osobných údajov, alebo či chráni online transakcie a identitu cez web. Viac ako 60% amerických používateľov internetu a ďalších 60% respondentov prieskumu uviedlo, že technologické spoločnosti v žiadnom prípade nemajú právo vyvíjať monitorovacie aplikácie na ochranu orgánov činných v trestnom konaní pred prístupom k osobným údajom používateľov internetu online.
Je celkom prekvapujúce, že 70% respondentov z prieskumu zastáva názor, že dozorné agentúry tretích strán by mali mať právo na prístup k informáciám netizen z nejakého platného dôvodu, ako je napríklad národná bezpečnosť. Medzitým iba 30% respondentov nesúhlasilo. Medzi používateľmi internetu v prieskume sa pojem oprávnených dôvodov líšil.
Jedným z najzaujímavejších aspektov prieskumu bolo to, že respondenti z Turecka (45%) a Brazílie (41%) nemali dôveru v stratégie federálneho dohľadu. Toto percento je dosť vysoké v porovnaní s ostatnými rozvinutými krajinami, ako sú Spojené štáty americké (31%), Francúzsko (29%) a Austrália (25%). Respondenti zo štyroch krajín vrátane Južnej Kórey, Nemecka, Hongkongu a Japonska (presných 40%) prejavili svoje rozhorčenie nad motívom národných bezpečnostných agentúr pre prístup k osobným údajom používateľov internetu.
Výsledky tohto konkrétneho prieskumu poukazujú na skutočnosť, že bežní používatelia internetu majú rozdielny názor na svoje vlády, pokiaľ ide o ich vlastné súkromie a bezpečnosť na internete. Majú tendenciu podporovať federálny dohľad, len ak existuje opodstatnený dôvod, ktorý zodpovedá potrebám národnej bezpečnosti.
